Martin Šoka
Malý chlapec
Krátky príbeh o malom chlapcovi, ktorý nikdy nepoznal, čo je to šťastie a radosť, ale veľmi dobre vedel, čo je to láska:
Krátky príbeh o malom chlapcovi, ktorý nikdy nepoznal, čo je to šťastie a radosť, ale veľmi dobre vedel, čo je to láska:
Do šiesteho roku nášho detstva si nič nepamätáme, a tak nie je moc na čo spomínať. Akí sme boli tých prvých šesť rokov našej cesty? Vieme to len z počutia, z rozprávania rodičov alebo starých rodičov. No nevieme si z toho vziať príklad. Skúsme sa teda aspoň na chvíľku pozrieť na deti okolo nás čo sú v tomto veku a zamyslieť sa nad tým...
Raz som sa pýtal sám seba, kedy sa cítim najšťastnejší. Je to keď nemusím isť do školy? Keď nemusím ráno vstávať a spať do kedy chcem? Je to keď som s dievčaťom, ktoré ľúbim? Teda, ak nejaké mám...
Keď držím v rukách svoje maturitné vysvedčenie, spomínam na štyri roky strávené na gymnáziu. Nespomínam však na budovu tejto školy, ale na ľudí v ňom, ľudí, vďaka ktorým, to bol môj druhý domov.
Tak ako to vlastne bolo? Ako som vôbec zmaturoval? Je to sen alebo skutočnosť? Už prešlo niekoľko dní a ja si to stále neuvedomujem. Skúsim si teraz trošku zaspomínať.
Na úvod, keďže toto je môj prvý blog(alebo aspoň tak bude zaradený medzi blogy), by som chcel napísať, prečo vlastne som sa rozhodol začať písať.